To, kedy sa obnoví plodnosť po pôrode, veľmi záleží na intenzite dojčenia a spôsobe starostlivosti o dieťatko. Zároveň je to ale veľmi individuálna záležitosť – niekedy sa plodnosť vráti veľmi skoro po pôrode aj žene, ktorá svoje dieťatko naplno dojčí. Na druhej strane iné ženy, ktoré dojčia svoje viac ako ročné batoľa len zopárkrát za deň stále eště cykly nemajú. Sú ženy, které otehotneli ešte pred prvou menštruáciou po narodení svojho dieťatka a sú ženy, ktoré mali cykly už dlhšiu dobu, ale otehotnieť sa im nepodarilo, až keď úplne odstavili. Toto obdobie - náročné pre matky na dojčenie aj starostlivosť je logicky sprevádzané únavou. Hormonálne zmeny sa tiež podpisujú pod jej reakcie a ovlyvňujú aj intimitu páru.

V r. 2008 sme robili prieskum na Slovensku a v Čechách o tomto fenoméne. Prešlo už 12 rokov a je čas prieskum zopakovať.

Pomôžte nám získať ešte viac podrobností k obdobiu návratu plodnosti po pôrode!

Vyplniť anonymný dotazník

Dotazník, keďže máme záujem na tom, aby bol anonymný, neumožňuje pridať konkrétné záznamy zmien príznakov plodnosti. Ak ste si viedli záznamy z obdobia návratu plodnosti po pôrode a/alebo budet ochotná poslať nám svoje prvé zaznamenané cykly po pôrode, môžete ich anonymne nahrať. Stačí buď ich sken alebo fotka, názov súboru taký ako ste uviedli v dotazníku (aby bolo možné záznam priradiť k odpovediam. Prosíme, nezabudnite skontrolovať, či nechýbajú tieto dôležité údaje:

– rok a dátum prvého dňa záznamu

– vek dieťatka (mesiac od pôrodu)

– pokiaľ je, uveďte/zaznamenajte koniec cyklu

– uveďte prosím o koľký cyklus po pôrode se jedná

Je možné nahrávať súbory gif, png, jpg, jpeg a pdf. Každý do veľkosti 5MB.

ĎAKUJEME za váš čas a ochotu!

Áno, avšak len vtedy, keď nie je užívaný predčasne!

 Správne pochopená a naučená symptotermálna metóda pomáha párom, ktoré ju používajú, dobre čítať priebeh menštruačného cyklu. Ocenia to tie páry, ktoré chcú tehotenstvu predchádzať, ale aj tie, ktoré sa oň doposiaľ neúspešne snažia.
     Nasledovný záznam nám ukázali po skončení stretnutia zameraného na využitie STM pri snahe o dosiahnutie tehotenstva manželia, ktorí patrili do tej druhej skupiny ľudí. Keď nás počuli hovoriť o mýte 28-dňového cyklu a jeho možných dôsledkoch, uvedomili si, že pravdepodobne ide aj o ich prípad. A nemýlili sa. 

     Žena mala cykly zvyčajne v dĺžke 28 – 34 dní a mávala výrazný predmenštruačný syndróm. Po cca jeden a pol roku neúspešného snaženia o počatie vyhľadali lekársku pomoc. Lekárka zistila, v čom je možná príčina problému, a predpísala žene užívanie progesterónu: od 16. dňa cyklu dve tabletky denne, po dobu desať dní.
     Progesterón je hormón, ktorý produkuje telo ženy (žlté teliesko) po ovulácii a je dôležitý pre dobrý začiatok a celkovo dobrý priebeh tehotenstva. Ak sa neprodukuje v dostatočnom množstve (hovoríme o nedostatočnosti luteálnej fázy), lekár predpíše užívanie progesterónu, zvyčajne od 16. dňa cyklu. A práve toto môže byť problém. Progesterón by sa mal začať užívať až PO OVULÁCII, pretože nie každá žena má ovuláciu na 14. deň cyklu, ako aj v tomto prípade lekár automaticky predpokladal. Užívanie progesterónu pred ovuláciou môže totiž fungovať presne opačne: ako prostriedok na zabránenie ovulácie. Na tomto princípe funguje gestagénová hormonálna antikoncepcia. V zázname, ktorý vidíme, do 16. dňa cyklu nenastal trvalý vzostup bazálnej teploty ani vysychanie hlienu krčka maternice, čo sú sprievodné javy prebehnutej ovulácie. Žena teda začala užívať progesterón príliš skoro.
     V nasledovnom cykle už neposlúchla odporúčanie svojej gynekologičky a progesterón začala užívať až po troch dňoch trvalého teplotného vzostupu sprevádzanom tromi dňami vysychania hlienu. V telefonáte po cca dvoch mesiacoch sa s nami podelila o radostnú správu, že Boh ich manželstvo požehnal darom nového života.

***

     So situáciou, ktorú sme vyššie uviedli, sa nestretávame iba ojedinele. Je typickým príkladom aplikácie mýtu 28-dňového cyklu. Ten počíta s tým, že každý cyklus má 28 dní a k ovulácii prichádza na 14. deň cyklu. Každá odchýlka od tohto predpokladu potom prináša viac alebo menej chybné uzávery.
Predpoklad 28-dňového cyklu je aj základom Naegelovho pravidla na výpočet dátumu pôrodu, ktoré gynekológovia štandardne používajú. Vychádza z dátumu poslednej menštruácie a predpokladá, že k počatiu prichádza dva týždne po poslednej menštruácii (kedy v 28-dňovom cykle prebehne ovulácia). Ak žena počne v dlhom cykle (čiže k ovulácii príde neskôr ako na 14. deň), tak pravidlo nesprávne určí skorší dátum pôrodu, ako by mal reálne nastať. To môže na konci tehotenstva viesť k mylnému záveru, že žena „prenáša“, a následne aj k zbytočnému vyvolávaniu pôrodu. Okrem toho sa nepresné určenie začiatku tehotenstva podpisuje pod nesprávne termíny niektorých vyšetrení v tehotenstve, čo spôsobí skreslenie výsledkov, a tým často aj obavu, že dieťatko, ktoré nosí pod srdcom sa dostatočne nevyvíja.
     Mýtus 28-dňového cyklu môže byť aj za zlými výsledkami hormonálneho profilu, neefektívnou liečbou nepravidelného cyklu, resp. nesprávnym začatím užívania progesterónu pri snahe pomôcť k úspešnému tehotenstvu, ako bolo ilustrované vyššie.
Venovať čas a námahu porozumeniu menštruačného cyklu a fungovaniu ľudskej plodnosti je vždy dobrou investíciou!

Simona a Jozef Predáčovci

Naše cesty sa napriek rozdielnosti prostredí, z ktorých pochádzame, spojili. A možno práve to vnieslo do nášho života novú hodnotu a inú optiku, akou sme sa doposiaľ obaja pozerali na svet. Ja pochádzam z liberálnej rodiny, kde bolo všetko dovolené. Nediskutovalo sa o ničom. Deti si mohli predsa všetko nájsť v časopisoch... Kresťanstvo v rodine bolo o občasnom nedeľnom chodení do kostola. To znamená, že hodnoty vyplývajúce z neho nemali absolútne žiadne miesto v živote rodiny. Skôr to bolo pociťované ako príťaž. Veď nech má stará mama radosť. A keď sa v kostole v nedeľu sedelo, tú radosť mala.... Ostatné veci neprekážali, hlavne, že sa sedí....A ľudia videli, že sa chodí do kostola. To bolo „najdôležitejšie“. Tak som aj ja pociťovala a vnímala celé kresťanstvo. Niečo ma tam vždy ťahalo, ale často, pozorujúc pokrytectvo v rodine, nemala som chuť hľadať. Hľadať zmysel a naplnenie života.
     Boh ma nasmeroval na cestu viery prostredníctvom mojich úžasných spolužiačok. Boli to evanjeličky, ktoré každoročne chodievali na Campfest. Zavolali ma a ja som išla. Cítila som záujem, ochotu počúvať a prijať. Tam som prvýkrát zistila, že kresťanstvo nie je len o starých mamách v kostole...Smejem sa, keď si spomínam, ako som tam prvýkrát prišla. Bola som ako Alica v krajine zázrakov. Doslova! A som im vďačná dodnes, že boli mojím odrazovým mostíkom na ceste, ktorú pre mňa pripravil Boh.
     Počas vysokej školy som pre ťažké rodinné prostredie hľadala útočisko v Centre univerzitnej pastorácie. Hľadala som najmä pokoj, miesto, kde by som mohla premýšľať, hľadať, pýtať sa, diskutovať, byť sama sebou. Našla som tam oveľa viac, ako som čakala...Božia láska sa pretavila do tej ľudskej v podobe môjho budúceho manžela Paľka. 
     Paľko pochádza z „pravej“ katolíckej rodiny. V mnohých otázkach mal jasno. Bol pre mňa akýmsi vzorom, čo sa týkalo vzťahu s Bohom. Bol milý, úprimný, na nič sa nehral. Na začiatku som mu závidela, že dostal milosť viery tak „lacno“. Neskôr mi porozprával, že jeho cesta tiež nebola jednoduchá. O mnohých veciach sa v jeho rodine nerozprávalo. Mnohé veci boli jednostranné, svet neveriacich ľudí príliš hriešny a často sa pripomínali nástrahy vzťahu s dievčaťom. 
     Naše začiatky boli teda dosť kostrbaté. Báli sme sa zdôveriť jeden druhému, báli sme sa povedať si o sebe viac, v mnohom sme si nerozumeli. Napriek tomu Boh medzi nami vybudoval, síce veľmi opatrne, ale isto, pevný most. Už sme sa nebáli prejsť jeden k druhému na druhú stranu mosta. Chodili sme spolu rok a pol, potom sme sa zasnúbili. Náš snúbenecký čas bol zároveň aj našou skúškou, keďže som odišla na pol roka študovať do Poľska. Zistili sme však, že tento čas odlúčenia nás ešte viac zomkol a tešili sme sa na spoločnú budúcnosť. 
     Ešte ako snúbenci sme sa veľmi veľa rozprávali o našej budúcnosti, o svojich predstavách, túžbach. Čítali sme a hľadali odpovede na naše otázky. Vnímali sme, že je nesmierne dôležité spoznať hodnoty, názory a očakávania toho druhého. Vždy sme si vážili a vážime jeden na druhom, že o všetkom spoločne diskutujeme. Nechceli sme a nechceme, aby niečo bolo nedopovedané, nevyriešené. Tak to bolo i v prípade otázok o našej budúcej rodine a intímnom živote. Obaja sme, samozrejme, túžili po rodine, ale vedeli sme, že nie všetko bude jednoduché vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré ma sprevádzali už od detstva. Naše obavy sme zverili Bohu. Veľmi nás povzbudil text z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes: „...manželia nech sa stavajú k rodičovstvu a vychovávaniu svojich detí zodpovedne, nech si v spoločnej zhode a spoločným úsilím utvoria správny úsudok. Pritom nech prizerajú jednak na svoje vlastné dobro a jednak na dobro svojich detí, čo sa už narodili alebo prichádzajú do úvahy v budúcnosti. Ďalej nech si všímajú materiálne i duchovné podmienky doby a životnej úrovne, a napokon nech berú do úvahy dobro celej rodiny.“
     Tešili sme sa na našu spoločnú budúcnosť, berúc do úvahy všetko, dobré i zlé.
     Prihlásili sme sa na predmanželskú prípravu k dominikánom, ktorí v Centre univerzitnej pastorácie vo Zvolene každoročne pripravujú pre snúbencov cyklus prednášok a diskusií. Práve v ten rok sme boli jediným snúbeneckým párom, preto sa tento cyklus prednášok neuskutočnil. Absolvovali sme stretnutia s pátrom Lukášom, ktorý nás veľmi dobre poznal, takže predmanželská príprava bola pre nás doslova šitá na mieru.😊 Sme mu vďační za čas, ktorý nám venoval, a za to, že k nám vždy pristupoval nielen ako kňaz, ale aj ako priateľ. Od neho sme dostali kontakt na manželov Predáčovcov. 
     Ozvali sme sa im, či by sme sa mohli prihlásiť na jeden z ich kurzov. Keďže v tom období nemali plánovaný kurz, navrhli nám, aby sme prišli k nim domov. Ich úžasné prijatie bolo pre nás začiatkom našej cesty s LPP 😊. Nikdy nezabudneme na ich bezprostrednosť, otvorenosť a láskavosť, s akou sa s nami rozprávali. Čo nás neskutočne zasiahlo, v pozitívnom slova zmysle, bol ich vzťah. Vzťah založený na dôvere, láske, úprimnosti. Vzťah, v ktorom muž pozná cyklus svojej manželky a citlivo pristupuje ku všetkým jeho zmenám. 
     Po tejto návšteve sme sa ešte intenzívnejšie rozprávali o plánovanom rodičovstve, symptotermálnych metódach, plodnosti a o tom, ako spoločne budeme zveľaďovať tento dar, ktorý nám Boh ponúka prostredníctvom manželského života. Spoločne sme preštudovali príručku a ostatné materiály, ktoré sme dostali k dispozícii. 
     Boli sme vďační, že tieto témy sme otvorili ešte pred vyslúžením sviatosti manželstva. Mali sme tak čas všetko prebrať, porozprávať sa o tom a v neposlednom rade si začať zaznamenávať cykly, aby sme lepšie chápali to, o čom sme si prečítali. Obaja sme cítili zodpovednosť... vo vzťahu k Bohu, k jeden druhému a takisto k našej budúcej rodine. 
     Ďakujeme Bohu, že nás zaviedol na cestu LPP. Ďakujeme Predáčovcom, s ktorými to neskončilo len pri jednej návšteve.😊 Ďakujeme, že nás motivovali, aby sme sa stali lektorským párom. A veru, dlhšie sme hľadali dôvody, prečo sa to teraz nedá..... A asi by sa tie dôvody hľadali dodnes... Pretože vždy toho bolo a je veľa, vždy sú a budú ďalšie povinnosti, iné záujmy, problémy, životné okolnosti, ktoré nám môžu prísť do cesty. Otázkou je, či niečo skutočne chceme, alebo nie. Žiť manželský život v súlade s Božím plánom a zároveň ho stavať a zveľaďovať vďaka láske, ktorá plynie z poznania jeden druhého, je úžasná vec. Je úžasné vedieť, že manžel rozumie cyklu svojej manželky, že sa navzájom rešpektujú a manželskú lásku so vzájomným sebadarovaním vnímajú ako veľký Boží dar.
     Vždy som túžila pracovať s deťmi, mladými ľuďmi, čo sa mi vo veľkej miere splnilo pri mojom povolaní učiteľky. Ale túžba odovzdávať to, čo sme dostali i my prostredníctvom manželov Predáčovcov, bola silnejšia ako nedostatok času. Niekedy to vyzeralo u nás kadejako 😊. Silnú motiváciu sme cítili vďaka snúbencom, s ktorými sme mali niekoľko stretnutí v rámci ich predmanželskej prípravy. Tieto stretnutia boli pre nás na jednej strane časovo náročné, no na druhej strane nesmierne obohacujúce a podnetné. Uvedomili sme si potrebu takýchto stretnutí, počas ktorých máme možnosť nielen rozprávať, ale i počúvať. Chceme sa stretávať so snúbencami, s manželmi, mladými či staršími, so všetkými, ktorí takisto majú chuť hľadať. Hľadať krásu, zmysel a napĺňanie manželstva v súlade s Božím plánom. 

„Manželský život je darom, táto skutočnosť sa stáva najzjavnejšou, keď sa manželia dávajú jeden druhému v láske a toto vzájomné stretnutie ich robí jedným telom.“  Ján Pavol II.

Zuzka Holosová

Iba dnes budem desať minút venovať dobrému čítaniu;
ako je potrava nevyhnutná pre život tela, tak je dobré čítanie potrebné pre život duše.

Včera sme mali druhé stretnutie kurzu STM. boli na ňom len ženy. Taká babská jazda. Možno práve preto, že muži ostali s deťmi, sa neponáhľali domov. V otvorenom rozhovore sme riešili veľa otázok, ktoré ich zaujímali. Navrhla som im, aby si prečítali aj niektoré hodnotné knihy, ktoré ponúka Liga. Vtedy začali takmer všetky negatívne krútiť hlavou. Chýba čas!
     Naozaj, čas nám vždy chýba. Mužom i ženám. Neraz sa nám zdá, že deň má akosi málo hodín. Po návrate domov som si spomínala na časy, keď boli moje deti malé. Ako som túto situáciu riešila ja? Čítanie mi chýbalo, lebo mám veľmi rada knihy. Hlavne duchovné a zmysluplné, zväčša životopisy svätých, ale aj iných zaujímavých ľudí. Čítam ich život a rozmýšľam. Vždy ma niečím inšpirujú, povzbudia, ukážu nový pohľad na životnú situáciu. Najradšej som mala kočíkovanie. Vtedy sa dalo úžasne čítať. Samozrejme, nie vždy. Občas som musela aj nakúpiť, ale pokiaľ som mohla, vyhľadávala som tiché miesta niekde pri potoku a čítala. V každom ročnom období, keď bolo teplo, aj keď mrzlo. Jasné, že to bolo iba vtedy, keď som bola sama. Deti boli často na ZUŠ a ja som ich čakala s kočíkom vonku. A koľko kníh sme prečítali doma doobeda, večer pred spaním, pri dojčení mladšieho súrodenca, pri sedení na nočníku! Ako to teda urobiť dnes? Je možné zaradiť čítanie do bežného života, keď predovšetkým mamičky majú toľko práce okolo detí a domácnosti?

Čo by nám poradil dobrý pápež Ján XXIII.?

„Ako je potrava nevyhnutná pre život tela, tak je dobré čítanie potrebné pre život duše. Dnes budem preto desať minút zo svojho času venovať dobrému čítaniu.“
Angelo usilovne zhromažďoval vedomosti, nikdy mu však nešlo o kvantitu, ale viac o kvalitu. Zdôrazňoval: „Čítať, koľko a len dá, učiť sa, aby som si vytvoril naozaj zdravé a jasné princípy.“ Nie rozsah, ale schopnosť prijímať, nie rozumové poznatky, ale múdrosť srdca bola jeho cieľom. Preto nám radí: „Čítajte málo, ale dobre.“ On sám si vytvoril takýto zvyk:

„Každý deň, najmä pred spánkom, čítam dobrú knihu, ktorá mi prinesie duchovný úžitok.“

     Naše deti si doteraz rady a veľa čítajú. Už na to nepotrebujú mňa. Len s najmladšou dcérou si nosíme knihy všade. Do prírody, do záhrady, na kúpalisko – všade si chvíľu desať až dvadsať minút čítame. Keď si čítame spolu, môžem jej veľa vecí vysvetliť, aby to lepšie chápala. Prečo to robím? Neviem. Knihy mi chýbajú, napĺňajú ma, povzbudzujú. Oddýchnem si pri nich, načerpám. Pri posteli mám položené moje obľúbené citáty svätej Terezky z Lisieux a listy Gianny a Pietra Mollovcov. Tí ma obzvlášť vždy potešia. Túto knihu som dostala ako vianočný dar od môjho manžela (milé a vzácne prekvapenie) a vždy pri nej spomínam na naše spoznávanie počas chodenia a na prvé roky nášho spoločného života. A keď niekedy nemám čas čítať? Možno som blázon, ale citáty mám nalepené i vnútri kuchynskej linky. Keď mi je ťažko, nejaký si prečítam. Ráno pred odchodom do školy sme si s deťmi vždy po krátkej modlitbe čítali úryvok zo Svätého písma a teraz sa len čudujem, že deti si čítajú Písmo viac ako ja. Dávno ma v tom predbehli a ja mám z toho radosť. Aspoň desať minút si čítať je naozaj dobré. Takto sa pri knihe nachvíľu zastavím, oddýchnem si, načerpám, nájdem pokoj.

Zuzka Košťálová

„Člověk nemůže žít bez lásky. Je sám sobě nepochopitelnou bytostí a jeho životu chybí smysl, nepozná-li lásku, nesetká-li se s ní, nezakusí-li ji, neosvojí-li si ji a nemá-li na ní živou účast." (Redemptor hominis, 10)
     Rodina je první školou lásky, které se nám dostává… od prvních okamžiků svého života by dítě mělo zakoušet bezpodmínečnou lásku matky a otce. Pokud se ve svém životě setká s láskou, může si ji postupně osvojovat, učit se na ni odpovídat – úsměvem, pomocí, tím, že dokáže občas zapomenout na sebe a ustoupit, rozdělit se se sourozenci…
     Každý člověk má během svého dospívání (a samozřejmě i později) bezpočet příležitostí k tomu, aby se učil milovat. Postupně objevuje, že celý jeho život, on sám, se má stát DAREM. Dozrává pro celoživotní definitivní rozhodnutí… z lásky darovat celý svůj život Bohu a druhým lidem v zasvěceném životě nebo v manželství.
     Manželství tedy není něco, co „zbylo“ na ty, kteří „nemají povolání“ (k zasvěcenému životu). Bůh povolává každého člověka, zve každého z nás, aby se vydal na cestu, jejímž cílem je nebe. Otázka není, jestli mám nebo nemám povolání… otázkou je, jestli jsem ochoten Bohu naslouchat, abych jeho volání vůbec mohl zaslechnout, a jak na toto Boží povolání odpovím…
     Dnes mnoha mladým lidem chybí odvaha říci definitivní ANO. Možná i proto, že často v jejich okolí chybí vzory... Pokušení nechat si otevřená zadní vrátka, mít „plán B“ je velmi silné. Církev nám ale připomíná to, o čem mluvil Ježíš: „člověk může sám sebe plně nalézt jen v upřímném darování sebe samého.“ (Gaudium et spes, 24). Pokud pšeničné zrno nebude zaseto a neodumře v půdě, nemůže vydat úrodu. Zachrání sice samo sebe, ale zůstane osamělé a neplodné (srv. Jan 12,24). Jen láska, která se daruje, může přinést plody. Život bez lásky, zaměřený na vlastní seberealizaci, je prázdný, neplodný a osamělý.
     Mnohé z nás Bůh povolal do manželství. Rozumíme skutečně povolání, kterého se nám dostalo? Je dobré znovu se zadívat do ráje na Boží plán s mužem a ženou…
     Tři otázky kněze bezprostředně předcházející uzavření manželství jako by se odvolávaly na povolání člověka učit se „milovat, jako miluje Bůh“, milovat láskou která je svobodná, upřímná, věrná a plodná: „… Je toto vaše rozhodnutí svobodné a upřímné? Zavazujete se k tomu opravdu na celý život? Přijmete děti od Pána Boha ochotně a budete je vychovávat podle Božího zákona?...“ Kněz čeká na ujištění snoubenců, že právě touto láskou chtějí milovat jeden druhého.
     Slova manželského slibu vyjadřují vzájemný, úplný dar sebe sama a přijetí daru druhé osoby: „Já, …, ODEVZDÁVÁM SE tobě, …, a PŘIJÍMÁM TĚ za manžela / manželku. Slibuji, že ti zachovám lásku, úctu a věrnost, že tě nikdy neopustím a že s tebou ponesu všechno dobré i zlé až do smrti. K tomu ať mi pomáhá Bůh.“
     Je opravdu možné něco takového slíbit? Je v lidských silách takový slib dodržet? Bez poslední věty by manželský slib pro člověka zasaženého hříchem nebyl uskutečnitelný. Jen důvěra v Boží pomoc může dát snoubencům odvahu darovat se druhému navždy. „Manželství – manželství jako svátost – je smlouva osob uzavřená v lásce. A lásku může prohlubovat a chránit jedině Láska, ta Láska, která je nám ‚vylita do srdce skrze Ducha svatého, který nám byl dán‘.“ (Jan Pavel II., List rodinám)
     „Přijímám tě a odevzdávám se ti“ - to, co zaznívá ve slovech manželského slibu, vyjadřují manželé „řečí těla“ ve chvíli intimního spojení. Ano, naše těla mají možnost „promlouvat“. Úsměvem, pohledem nebo drobným gestem dokážeme často vyjádřit víc než mnoha slovy. Je úžasné, že naše tělo má schopnost vyjádřit i úplné a definitivní odevzdání se a přijetí druhé osoby. Tyto chvíle jsou potvrzením a obnovou manželského slibu beze slov. Uvědomujeme si závažnost a hloubku toho, co se v těchto okamžicích mezi manželi odehrává? Není náhodou, že právě v tuto chvíli manželé mohou přijmout další dar: dar nového života...
     Je potřeba, abychom si byli vědomi ještě jedné důležité věci: manželé sami nejsou autory „řeči těla“, tím je Bůh. Je důležité znát a respektovat pravdu stanovenou Stvořitelem, jinak se „řeč těla“ stane lží. Místo toho, aby vztah pomáhala budovat, začne bořit.
     Pravda „řeči těla“ se tedy stává měřítkem toho, co je v oblasti sexuality správné a dobré. Toto kritérium „pravdivosti“ nám pomáhá chápat, co je špatného na různých formách sexuálního chování (masturbace, pornografie, mimomanželský sex, použití antikoncepce…). „Jestliže lidská bytost – muž a žena… dává svému chování význam shodný se základní pravdou řeči těla, pak také ona sama ‚je v pravdě‘. V opačném případě se dopouští lži a falšuje řeč těla.“(Teologie těla, str. 483)

Jitka a Mirek Novákovi

Milí priatelia, návštevníci webstránky Ligy pár páru,

naše občianske združenie začína 26. rok svojej existencie a tým, ktorí u nás doposiaľ hľadali radu a pomoc sme boli schopní pomáhať aj preto, lebo sa našli ľudia ochotní našu službu finančne podporovať, nakoľko nepodnikáme a poradenstvo, ktoré robíme je nekomerčné, aby bolo dostupné širokej verejnosti.  Stručný prehľad o aktivitách certifikovaných lektorských párov Ligy za minulý kalendárny rok nájdete  TU.

2% z vašich už zaplatených daní nám môžete  pomôcť pomáhať aj tento rok. Budeme radi a úprimne vďační, ak sa vaše 2% rozhodnete darovať Lige pár páru.

 

Aktuálnu predtlač tlačiv:  Potvrdenie , Vyhlásenie o poukázaní sumy s predvyplnenými údajmi Ligy pár páru a Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania si môžete stiahnúť tu:

 

Dostupné súbory:

Tlačivo Vyhlásenie na poukázanie 2% HOT
09. feb. 2016  123.05 KB  2 152	Stiahnuť

Potvrdenie o zaplatení dane na poukázanie 2% HOT
09. feb. 2016  80.95 KB  1 744	Stiahnuť

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania HOT
24. jan. 2018  45.55 KB  933	Stiahnuť

Čo je potrebné urobiť, ak chcete poukázať 2 (3%) ?

Ak ste zamestnanec a nepodávate si sám/sama daňové priznanie:
1. najneskôr do 17.2.2020  požiadajte svojho zamestnávateľa  o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov,
    a požiadajte ho, aby Vám vystavil tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane
2. vpíšte potrebné údaje z tlačiva Potvrdenie do tlačiva Vyhlásenie
3. tlačivá Potvrdenie a Vyhlásenie doručte (osobne alebo poštou) najneskôr do 30.4.2020  daňovému úradu v mieste vášho bydliska.

V prípade, že ste v roku 2019 odpracovali dobrovoľnícky pre nejakú organizáciu alebo viaceré organizácie spolu minimálne 40 hodín môžete poukázať namiesto 2%,  3 %. Pre poukázanie 3% je ale potrebné k tlačivám Potvrdenie  a Vyhlásenie doložiť aj Potvrdenie o vašej dobrovoľníckej práci na predpísanom tlačive, ktoré vám na vaše požiadanie vydá organizácia (organizácie) pre ktorú ste ptracovali.

*** 

Ak ste fyzická osoba, ktorá si sama podáva daňové priznanie: 
vypočítajte si 2% (prípadne 3% ak ste pracovali ako dobrovoľník aspoň 40 hodín v r. 2019) z vami zaplatenej dane a vypíšte príslušné riadky v daňovom priznaní. Vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania (zvyčajne do 31.03.) na Váš daňový úrad

Údaje LPP potrebné na poukázanie 2% do daňového priznania:
IČO/SID: 37968122
Obchodné meno (Názov): Liga pár páru v Slovenskej republike
Právna forma: Občianske združenie
Sídlo:  Slovenskej armády 1719/15
            95301 Zlaté Moravce

Za Vašu ochotu podporiť LPP úprimne ďakujeme.