Čítať ďalej

Mária a Jozef sú rodičia – netypickí. Mária síce je biologickou mamou, ale dieťa nesplodila s mužom. Jozef je plnohodnotným otcom, ale nie biologickým. Od vekov sú prototypom tých, ktorí sú rodičmi nie pre okamih splodenia či pôrodu, ale predovšetkým pre zodpovednosť za budúcnosť dieťaťa, výchovu, starostlivosť, odovzdávanie lásky.

V LPP sa stále viac stretáme s túžbou po dieťati. Zrejme to súvisí s narastajúcimi problémami s plodnosťou. Sme si vedomí, že Pánom a Darcom života je Boh. Niekoho pozve k rodičovstvu tým „obyčajným“ spôsobom. A niektorých povolá k rodičovskej úlohe aj inak. V každom prípade je materstvo i otcovstvo povolanie. Dnes myslím na všetkých tých, ktorí dostali dar a povolanie prijať dieťa, ktoré…

Čítať ďalej

To, kedy sa obnoví plodnosť po pôrode, veľmi záleží na intenzite dojčenia a spôsobe starostlivosti o dieťatko. Zároveň je to ale veľmi individuálna záležitosť – niekedy sa plodnosť vráti veľmi skoro po pôrode aj žene, ktorá svoje dieťatko naplno dojčí. Na druhej strane iné ženy, ktoré dojčia svoje viac ako ročné batoľa len zopárkrát za deň stále eště cykly nemajú. Sú ženy, které otehotneli ešte pred prvou menštruáciou po narodení svojho dieťatka a sú ženy, ktoré mali cykly už dlhšiu dobu, ale otehotnieť sa im nepodarilo, až keď úplne odstavili. Toto obdobie - náročné pre matky na dojčenie aj starostlivosť je logicky sprevádzané únavou. Hormonálne zmeny sa tiež podpisujú pod jej reakcie a ovlyvňujú aj intimitu páru.

V r. 2008 sme robili prieskum na Slovensku a v Čechách o tomto fenoméne. Prešlo už 12 rokov a je čas prieskum zopakovať.

Pomôžte nám získať ešte viac podrobností k obdobiu návratu plodnosti po pôrode!

Vyplniť anonymný dotazník

Dotazník, keďže máme záujem na tom, aby bol anonymný, neumožňuje pridať konkrétné záznamy zmien príznakov plodnosti. Ak ste si viedli záznamy z obdobia návratu plodnosti po pôrode a/alebo budet ochotná poslať nám svoje prvé zaznamenané cykly po pôrode, môžete ich anonymne nahrať. Stačí buď ich sken alebo fotka, názov súboru taký ako ste uviedli v dotazníku (aby bolo možné záznam priradiť k odpovediam. Prosíme, nezabudnite skontrolovať, či nechýbajú tieto dôležité údaje:

– rok a dátum prvého dňa záznamu

– vek dieťatka (mesiac od pôrodu)

– pokiaľ je, uveďte/zaznamenajte koniec cyklu

– uveďte prosím o koľký cyklus po pôrode se jedná

Je možné nahrávať súbory gif, png, jpg, jpeg a pdf. Každý do veľkosti 5MB.

ĎAKUJEME za váš čas a ochotu!

Áno, avšak len vtedy, keď nie je užívaný predčasne!

 Správne pochopená a naučená symptotermálna metóda pomáha párom, ktoré ju používajú, dobre čítať priebeh menštruačného cyklu. Ocenia to tie páry, ktoré chcú tehotenstvu predchádzať, ale aj tie, ktoré sa oň doposiaľ neúspešne snažia.
     Nasledovný záznam nám ukázali po skončení stretnutia zameraného na využitie STM pri snahe o dosiahnutie tehotenstva manželia, ktorí patrili do tej druhej skupiny ľudí. Keď nás počuli hovoriť o mýte 28-dňového cyklu a jeho možných dôsledkoch, uvedomili si, že pravdepodobne ide aj o ich prípad. A nemýlili sa. 

     Žena mala cykly zvyčajne v dĺžke 28 – 34 dní a mávala výrazný predmenštruačný syndróm. Po cca jeden a pol roku neúspešného snaženia o počatie vyhľadali lekársku pomoc. Lekárka zistila, v čom je možná príčina problému, a predpísala žene užívanie progesterónu: od 16. dňa cyklu dve tabletky denne, po dobu desať dní.
     Progesterón je hormón, ktorý produkuje telo ženy (žlté teliesko) po ovulácii a je dôležitý pre dobrý začiatok a celkovo dobrý priebeh tehotenstva. Ak sa neprodukuje v dostatočnom množstve (hovoríme o nedostatočnosti luteálnej fázy), lekár predpíše užívanie progesterónu, zvyčajne od 16. dňa cyklu. A práve toto môže byť problém. Progesterón by sa mal začať užívať až PO OVULÁCII, pretože nie každá žena má ovuláciu na 14. deň cyklu, ako aj v tomto prípade lekár automaticky predpokladal. Užívanie progesterónu pred ovuláciou môže totiž fungovať presne opačne: ako prostriedok na zabránenie ovulácie. Na tomto princípe funguje gestagénová hormonálna antikoncepcia. V zázname, ktorý vidíme, do 16. dňa cyklu nenastal trvalý vzostup bazálnej teploty ani vysychanie hlienu krčka maternice, čo sú sprievodné javy prebehnutej ovulácie. Žena teda začala užívať progesterón príliš skoro.
     V nasledovnom cykle už neposlúchla odporúčanie svojej gynekologičky a progesterón začala užívať až po troch dňoch trvalého teplotného vzostupu sprevádzanom tromi dňami vysychania hlienu. V telefonáte po cca dvoch mesiacoch sa s nami podelila o radostnú správu, že Boh ich manželstvo požehnal darom nového života.

***

     So situáciou, ktorú sme vyššie uviedli, sa nestretávame iba ojedinele. Je typickým príkladom aplikácie mýtu 28-dňového cyklu. Ten počíta s tým, že každý cyklus má 28 dní a k ovulácii prichádza na 14. deň cyklu. Každá odchýlka od tohto predpokladu potom prináša viac alebo menej chybné uzávery.
Predpoklad 28-dňového cyklu je aj základom Naegelovho pravidla na výpočet dátumu pôrodu, ktoré gynekológovia štandardne používajú. Vychádza z dátumu poslednej menštruácie a predpokladá, že k počatiu prichádza dva týždne po poslednej menštruácii (kedy v 28-dňovom cykle prebehne ovulácia). Ak žena počne v dlhom cykle (čiže k ovulácii príde neskôr ako na 14. deň), tak pravidlo nesprávne určí skorší dátum pôrodu, ako by mal reálne nastať. To môže na konci tehotenstva viesť k mylnému záveru, že žena „prenáša“, a následne aj k zbytočnému vyvolávaniu pôrodu. Okrem toho sa nepresné určenie začiatku tehotenstva podpisuje pod nesprávne termíny niektorých vyšetrení v tehotenstve, čo spôsobí skreslenie výsledkov, a tým často aj obavu, že dieťatko, ktoré nosí pod srdcom sa dostatočne nevyvíja.
     Mýtus 28-dňového cyklu môže byť aj za zlými výsledkami hormonálneho profilu, neefektívnou liečbou nepravidelného cyklu, resp. nesprávnym začatím užívania progesterónu pri snahe pomôcť k úspešnému tehotenstvu, ako bolo ilustrované vyššie.
Venovať čas a námahu porozumeniu menštruačného cyklu a fungovaniu ľudskej plodnosti je vždy dobrou investíciou!

Simona a Jozef Predáčovci

Naše cesty sa napriek rozdielnosti prostredí, z ktorých pochádzame, spojili. A možno práve to vnieslo do nášho života novú hodnotu a inú optiku, akou sme sa doposiaľ obaja pozerali na svet. Ja pochádzam z liberálnej rodiny, kde bolo všetko dovolené. Nediskutovalo sa o ničom. Deti si mohli predsa všetko nájsť v časopisoch... Kresťanstvo v rodine bolo o občasnom nedeľnom chodení do kostola. To znamená, že hodnoty vyplývajúce z neho nemali absolútne žiadne miesto v živote rodiny. Skôr to bolo pociťované ako príťaž. Veď nech má stará mama radosť. A keď sa v kostole v nedeľu sedelo, tú radosť mala.... Ostatné veci neprekážali, hlavne, že sa sedí....A ľudia videli, že sa chodí do kostola. To bolo „najdôležitejšie“. Tak som aj ja pociťovala a vnímala celé kresťanstvo. Niečo ma tam vždy ťahalo, ale často, pozorujúc pokrytectvo v rodine, nemala som chuť hľadať. Hľadať zmysel a naplnenie života.
     Boh ma nasmeroval na cestu viery prostredníctvom mojich úžasných spolužiačok. Boli to evanjeličky, ktoré každoročne chodievali na Campfest. Zavolali ma a ja som išla. Cítila som záujem, ochotu počúvať a prijať. Tam som prvýkrát zistila, že kresťanstvo nie je len o starých mamách v kostole...Smejem sa, keď si spomínam, ako som tam prvýkrát prišla. Bola som ako Alica v krajine zázrakov. Doslova! A som im vďačná dodnes, že boli mojím odrazovým mostíkom na ceste, ktorú pre mňa pripravil Boh.
     Počas vysokej školy som pre ťažké rodinné prostredie hľadala útočisko v Centre univerzitnej pastorácie. Hľadala som najmä pokoj, miesto, kde by som mohla premýšľať, hľadať, pýtať sa, diskutovať, byť sama sebou. Našla som tam oveľa viac, ako som čakala...Božia láska sa pretavila do tej ľudskej v podobe môjho budúceho manžela Paľka. 
     Paľko pochádza z „pravej“ katolíckej rodiny. V mnohých otázkach mal jasno. Bol pre mňa akýmsi vzorom, čo sa týkalo vzťahu s Bohom. Bol milý, úprimný, na nič sa nehral. Na začiatku som mu závidela, že dostal milosť viery tak „lacno“. Neskôr mi porozprával, že jeho cesta tiež nebola jednoduchá. O mnohých veciach sa v jeho rodine nerozprávalo. Mnohé veci boli jednostranné, svet neveriacich ľudí príliš hriešny a často sa pripomínali nástrahy vzťahu s dievčaťom. 
     Naše začiatky boli teda dosť kostrbaté. Báli sme sa zdôveriť jeden druhému, báli sme sa povedať si o sebe viac, v mnohom sme si nerozumeli. Napriek tomu Boh medzi nami vybudoval, síce veľmi opatrne, ale isto, pevný most. Už sme sa nebáli prejsť jeden k druhému na druhú stranu mosta. Chodili sme spolu rok a pol, potom sme sa zasnúbili. Náš snúbenecký čas bol zároveň aj našou skúškou, keďže som odišla na pol roka študovať do Poľska. Zistili sme však, že tento čas odlúčenia nás ešte viac zomkol a tešili sme sa na spoločnú budúcnosť. 
     Ešte ako snúbenci sme sa veľmi veľa rozprávali o našej budúcnosti, o svojich predstavách, túžbach. Čítali sme a hľadali odpovede na naše otázky. Vnímali sme, že je nesmierne dôležité spoznať hodnoty, názory a očakávania toho druhého. Vždy sme si vážili a vážime jeden na druhom, že o všetkom spoločne diskutujeme. Nechceli sme a nechceme, aby niečo bolo nedopovedané, nevyriešené. Tak to bolo i v prípade otázok o našej budúcej rodine a intímnom živote. Obaja sme, samozrejme, túžili po rodine, ale vedeli sme, že nie všetko bude jednoduché vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré ma sprevádzali už od detstva. Naše obavy sme zverili Bohu. Veľmi nás povzbudil text z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes: „...manželia nech sa stavajú k rodičovstvu a vychovávaniu svojich detí zodpovedne, nech si v spoločnej zhode a spoločným úsilím utvoria správny úsudok. Pritom nech prizerajú jednak na svoje vlastné dobro a jednak na dobro svojich detí, čo sa už narodili alebo prichádzajú do úvahy v budúcnosti. Ďalej nech si všímajú materiálne i duchovné podmienky doby a životnej úrovne, a napokon nech berú do úvahy dobro celej rodiny.“
     Tešili sme sa na našu spoločnú budúcnosť, berúc do úvahy všetko, dobré i zlé.
     Prihlásili sme sa na predmanželskú prípravu k dominikánom, ktorí v Centre univerzitnej pastorácie vo Zvolene každoročne pripravujú pre snúbencov cyklus prednášok a diskusií. Práve v ten rok sme boli jediným snúbeneckým párom, preto sa tento cyklus prednášok neuskutočnil. Absolvovali sme stretnutia s pátrom Lukášom, ktorý nás veľmi dobre poznal, takže predmanželská príprava bola pre nás doslova šitá na mieru.😊 Sme mu vďační za čas, ktorý nám venoval, a za to, že k nám vždy pristupoval nielen ako kňaz, ale aj ako priateľ. Od neho sme dostali kontakt na manželov Predáčovcov. 
     Ozvali sme sa im, či by sme sa mohli prihlásiť na jeden z ich kurzov. Keďže v tom období nemali plánovaný kurz, navrhli nám, aby sme prišli k nim domov. Ich úžasné prijatie bolo pre nás začiatkom našej cesty s LPP 😊. Nikdy nezabudneme na ich bezprostrednosť, otvorenosť a láskavosť, s akou sa s nami rozprávali. Čo nás neskutočne zasiahlo, v pozitívnom slova zmysle, bol ich vzťah. Vzťah založený na dôvere, láske, úprimnosti. Vzťah, v ktorom muž pozná cyklus svojej manželky a citlivo pristupuje ku všetkým jeho zmenám. 
     Po tejto návšteve sme sa ešte intenzívnejšie rozprávali o plánovanom rodičovstve, symptotermálnych metódach, plodnosti a o tom, ako spoločne budeme zveľaďovať tento dar, ktorý nám Boh ponúka prostredníctvom manželského života. Spoločne sme preštudovali príručku a ostatné materiály, ktoré sme dostali k dispozícii. 
     Boli sme vďační, že tieto témy sme otvorili ešte pred vyslúžením sviatosti manželstva. Mali sme tak čas všetko prebrať, porozprávať sa o tom a v neposlednom rade si začať zaznamenávať cykly, aby sme lepšie chápali to, o čom sme si prečítali. Obaja sme cítili zodpovednosť... vo vzťahu k Bohu, k jeden druhému a takisto k našej budúcej rodine. 
     Ďakujeme Bohu, že nás zaviedol na cestu LPP. Ďakujeme Predáčovcom, s ktorými to neskončilo len pri jednej návšteve.😊 Ďakujeme, že nás motivovali, aby sme sa stali lektorským párom. A veru, dlhšie sme hľadali dôvody, prečo sa to teraz nedá..... A asi by sa tie dôvody hľadali dodnes... Pretože vždy toho bolo a je veľa, vždy sú a budú ďalšie povinnosti, iné záujmy, problémy, životné okolnosti, ktoré nám môžu prísť do cesty. Otázkou je, či niečo skutočne chceme, alebo nie. Žiť manželský život v súlade s Božím plánom a zároveň ho stavať a zveľaďovať vďaka láske, ktorá plynie z poznania jeden druhého, je úžasná vec. Je úžasné vedieť, že manžel rozumie cyklu svojej manželky, že sa navzájom rešpektujú a manželskú lásku so vzájomným sebadarovaním vnímajú ako veľký Boží dar.
     Vždy som túžila pracovať s deťmi, mladými ľuďmi, čo sa mi vo veľkej miere splnilo pri mojom povolaní učiteľky. Ale túžba odovzdávať to, čo sme dostali i my prostredníctvom manželov Predáčovcov, bola silnejšia ako nedostatok času. Niekedy to vyzeralo u nás kadejako 😊. Silnú motiváciu sme cítili vďaka snúbencom, s ktorými sme mali niekoľko stretnutí v rámci ich predmanželskej prípravy. Tieto stretnutia boli pre nás na jednej strane časovo náročné, no na druhej strane nesmierne obohacujúce a podnetné. Uvedomili sme si potrebu takýchto stretnutí, počas ktorých máme možnosť nielen rozprávať, ale i počúvať. Chceme sa stretávať so snúbencami, s manželmi, mladými či staršími, so všetkými, ktorí takisto majú chuť hľadať. Hľadať krásu, zmysel a napĺňanie manželstva v súlade s Božím plánom. 

„Manželský život je darom, táto skutočnosť sa stáva najzjavnejšou, keď sa manželia dávajú jeden druhému v láske a toto vzájomné stretnutie ich robí jedným telom.“  Ján Pavol II.

Zuzka Holosová

Zaujímavým je aj zistenie, že dlhší výskyt zvýšenej hladiny LH štatisticky významne súvisel s dlhšími cyklami. Relatívne vysoká variabilita bola nameraná aj v rámci hodnotenia miery nárastu LH pred ovuláciou v porovnaní s bazálnou hladinou vyskytujúcou sa v priebehu cyklu mimo ovulačného obdobia. Hladina LH totiž u jednotlivých žien stúpla v rozmedzí 2,5 – 14,8-násobne ⁵.

Okrem rozdielov v náraste LH medzi jednotlivými ženami však tieto štúdie zistili aj zaujímavú skutočnosť: vyššie spomenuté parametre krivky nárastu LH sa medzi menštruačnými cyklami každej ženy výrazne nemenili, čo naznačuje, že pre každú ženu je typický určitý obraz nárastu LH a v priebehu času sa za normálnych okolností nemení ⁶.

4 ) Vzostup LH a ovulácia

Väčšinu manželských párov, ktoré praktizujú niektorú z metód prirodzeného plánovania rodičovstva, viac ako dielčie odborné zistenia zaujíma odpoveď na otázku, ako je prepojený vzostup LH s reálnou ovuláciou. Všeobecne sa udáva, že po pozitívnom ovulačnom teste dôjde k ovulácii s najväčšou pravdepodobnosťou do 48 hodín. Zistenia štúdií sú nasledovné:

U niektorých žien nastala ovulácia presnev prvý deň vzostupu LH ( obr.1),

u iných prišlo k ovulácii v deň najvyššej hladiny LH (obr.2),

či dva dni po nameraní vrcholnej hladiny LH (obr.3)

Ojedinele boli zistené aj prípady, kedy medzi nárastom LH a dňom ovulácie ubehlo dokonca až 5 – 6 dní (obr. 4).

Ako sme už v prvej časti tohto príspevku písali, vzostup LH spúšťajúci ovuláciu je medzi jednotlivými ženami extrémne variabilný, čo sa týka dĺžky trvania, veľkosti nárastu koncentrácie LH aj spôsobu stúpania a klesania tejto hladiny ^5,6.

     Na záver ešte jedno konštatovanie, ktoré mnohých prekvapí, ale pre zachovanie kompletnosti informácií o LH testoch ho nemôžeme vynechať: Pozitívny ovulačný test nie je potvrdením prebehnutia ovulácie.
     Ako už bolo spomínané, prudký nárast hladiny luteinizačného hormónu predstavuje podmienku nevyhnutnú na to, aby v tele ženy nastala ovulácia: uvoľnenie zrelého oocytu z vaječníka. Pozitívny výsledok ovulačného testu teda znamená, že v tele ženy sa deje hormonálna zmena, ktorá má v ideálnom prípade vyústiť do ovulácie. Ani pozitívny ovulačný test však so 100% spoľahlivosťou nezaručí, že ovulácia skutočne prebehne. Hovorí iba o tom, že telo sa snaží ovuláciu vyvolať. Túto skutočnosť potvrdzujú štúdie, v ktorých bolo zistené, že u malého percenta zdravých žien bol zaznamenaný nárast hladiny LH, avšak ovulácia v danom cykle nenastala. Popísaný bol aj syndróm „neprasknutého folikulu“ u žien, ktoré mali normálne hladiny LH hormónu aj progesterónu, no ovulácia napriek tomu nenastala ^7,8.

V dnešnej dobe predstavujú ovulačné testy, ktoré sú cenovo dostupné a užívateľsky príjemné, užitočnú pomôcku pre páry túžiace po počatí, no určite aj pre tých, ktorí sa počatiu aktuálne vyhýbajú, a vďaka výsledku tohto testu získajú ďalšiu cennú informáciu o prebiehajúcom cykle. Vo výsledku im tento test môže dodať väčšiu istotu v prípade, že sú ostatné sledované príznaky nejasné. Pokiaľ všetko v tele ženy prebieha správne, po náraste LH skutočne nasleduje ovulácia a je možné ju predvídať. Na základe uvedených štúdií však nemáme 100 % istotu, že po pozitívnom výsledku ovulačného testu skutočne nastane ovulácia. Preto nie je možné používanie ovulačných testov odporučiť ako náhradu metód prirodzeného plánovania rodičovstva, ale skôr ako pomôcku či doplnok k metódam PPR.

Viera Dobrotková, Jozef Predáč 

Redakčná poznámka: odkaz na literárne zdroje uvádzané v tomto článku sú súčasťou jeho prvej časti: https://www.lpp.sk/stm-ppr/16046-symptotermalna-metoda/907-ako-je-to-s-ovulacnymi-testami-i-cast